Kategória: Nezaradené

Musím sa priznať, že sa týmto drobným úpravám venujem veľmi rád. Častokrát stačí málo a v podstate skoro z nepoužiteľných sústav vzniknú veľmi solídne a dobre hrajúce debny, samozrejme v rámci toho čo dovoľuje konštrukcia ozvučnice, kvalita meničov a v neposlednom rade na to celé určený rozpočet.

Canton Ergo 30 boli iný prípad. Jeden menič nefungoval, po rozobratí sústavy
som zistil že je nenávratne zničený. Predpokladám následkom chybne fungujúcej výhybky, respektíve súčiastky v nej. Škoda, majiteľ nebol ochotný menič objednať, možnosť cez inzertné stánky tu bola, ale celé to skončilo len na mojej iniciatíve sústavy podrobiť zbežnému testu.

Len pre informáciu, sústavy sa vyrábali, podľa výrobného štítku toho času v Západnom Nemecku v rokoch 1984 až 1985 a stáli nejakých 600 DM, čo určite nebolo málo. Konštrukcia je špecifická. Malolitrážna trojpásmovka s kalotami na stredné aj vysoké frekvencie, použitý objem približne 12 litrov, sústava je uzavretá. Deliace frekvencie sú na 900 a 4500 Hz, udávaná citlivosť 87,5 dB, zaťažiteľnosť 50 VA, s impedanciou 8 ohm, pre informáciu rozmery meničov sú 180 mm, 28 mm a 20 mm.

Zvuk na objem sústavy a rok výroby hodnotím pomerne kladne. Neviem či by som pri tak malej sústave volil tri pásma, ale v tej dobe boli podobné sústavy bežnou praxou. To isté platí aj v rámci konfigurácie rozmiestnenia jednotlivých meničov. Horizontálne umiestnenie stredového a výškového meniča vôbec nie je ideálny a v dnešnej dobe ho zazrieme iba výnimočne.

Cez to všetky spomínané výčitky hodnotím zvuk ako príjemný, s mierne zvýraznenými vysokými tónmi a príjemnými a pomerne hlbokými mäkkými basmi.

Po dlhšom období sa mi doma objavili sústavy od firmy Canton. Som rád a nielen preto, že firma patrí k tomu lepšiemu na trhu, ale aj z dôvodu ich zaujímavých konštrukčných riešení, ktoré sa mi páčia.

Na okraj čosi z histórie firmy.

Spoločnosť založili v októbri 1972 Hubert Milbers (manažment), Otfried Sandig (marketing, predaj), Wolfgang Seikritt (vývoj) a Günther Seitz (technológia). V tom istom roku sa objavil prvý regálový reproduktor série LE.

Jednu celkom zaujímavú sústavu sme tu už mali https://rfaudio.sk/canton-fonum-30/

Potom to už išlo pomerne jednoducho. Prvý prijímač, prvá stĺpová reprosústava, systém so subwooferom, vysokotónový menič z titánu, hliníkové membrány na stredobasy, keramicko-volfrámové/titánové membrány, DC filter, technológia Wave alebo double surround, čo je dvojitý záves stredových a basových meničov a v neposlednom rade veľmi pekne zvládnutá technológia výroby krycej mriežky, ktorá nemá prakticky žiadny vplyv na výslednú reprodukciu.

Čiže, Ergo 607 DC sú dva a pol pásmové stĺpové sústavy. Jej rozmery sú 215 x 950 x 285 mm. Hmotnosť jednej sústavy je 17,3 kg. Séria bola vyrábaná v rokoch 2005-2008. Základ sústavy tvoria dva 180 mm stredobasové meniče s hliníkovou membránou s eloxovaním a dvojitým závesom plus jeden výškový s horčíkovou membránou a priemerom 25 mm a krátkym zvukovodom.

Výrobca udáva frekvenčný rozsah 25 Hz až 40 kHz. Táto hodnota je značne nadhodnotená a merania ich korigujú, citlivosť 87,5 dB/1W/1m a deliace frekvencie 300 / 3,500 Hz. Ozvučnica je pekne spracovaná, predná stena má nástrek flock, povrchová úprava dýha a plechová krycia mriežka.

Čo sa týka našich sústav, zákazník sa sťažoval na nedostatok najnižších frekvencií respektíve na ich absenciu a naopak navýšenie vo vyšších frekvenciách. Subjektívne tento problém opísal, ako nedostatok „mäkkých“ basov.

Skutočne, po kontrolnom meraní sa objavilo v oblasti 220 Hz pomerne výrazné navýšenie, ktoré vytváralo práve efekt akýchsi razantných, avšak nedostatočne hlbokých tónov. Ďalšia sústava mala už výraznejší problém. Po odmeraní som zistil, že basový menič je prepólovaný a spôsobuje výrazné nulovanie nízkych frekvencií.

Tento problém som odstránil jednoducho, stačilo prehodiť póly kábla vedúceho k basovému meniču. Navýšenie bol už väčší. Pôvodne som mal v úmysle prerobiť celú výhybku, ale po zvážení kvality komponentov a serióznosti zapojenia som zvolil iba presne odladený sériový výsekový filter. Nebolo to vôbec tak jednoduché ako sa mohlo zdať, simuláciu som mohol použiť len obmedzene, nemal som zapojenie výhybky a čisto z plošného spoja nebolo zapojenie vôbec jasné.

Nakoniec sa podarilo, čiastočne simuláciou, čiastočne dodatočným doladením. Čo sa zmenilo vo výsledku je vidieť v priložených meraniach, ale aj kontrolných posluchom. Zvuk je vyrovnaný, analytický, stredy a výšky sú veľmi pekne prekreslené, basy presné, dynamické s krátkym dozvukom. Meranie potvrdilo, že filter negatívne neovplyvnil ani fázu, ani impedanciu.

Pár poznámok a postrehov na záver. Výsledok s predradeným filtrom sa podaril. Prečo nastalo konkrétne navýšenie sa môžem iba domnievať. Predpokladám že je to topológiou filtra. Výrobca pravdepodobne použil filter s vyššou strmosťou, čo síce spôsobí rýchlejší útlm, ale aj vyššie skreslenie a zvlnenie v užitočnom pásme.

Predpokladám že spolu s minimálnou impedanciou meniča, ktorá je najnižšia práve v oblasti 220Hz, nastal spomínaný problém. Celkovo ale musím konštruktérov pochváliť, na výhybke si dali záležať, komponenty majú náležitú kvalitu, zapojenie má logiku, použitý DC filter pracuje správne, pekne potlačí neduhy basreflexovej ozvučnice v oblasti mŕtveho módu a v neposlednom rade aj ochráni meniče a zvýši celkové zaťaženie.

Na záver už len obligátne meranie, ktoré ako vždy graficky dopĺňa obsah.

 

Keď sa povie pri reproduktoroch Fostex, každému vyznávačovi jednopásmových konštrukcií sa vybaví horna. Ani v tomto prípade to nie je inak.

Tieto ozvučnice, ak ich môžeme tak nazvať, sú v podstate prvé využívané akustické zosilňovače zvuku. Použijem obecnú definíciu, že zvukovod je trubica, s dostatočne tuhými stenami, jeho prierez je buď konštantný, alebo zväčšujúci sa podľa určitého zákona od jeho vstupu až po výstup.

Teda ide o plošnú transformáciu a prispôsobenie malej impedancie prostredia, ktorá nedostatočne zaťažuje vyžarovaciu impedanciu meniča. Veľmi zjednodušene, na membránu meniča sa privedie hustejšie prostredie a prirodzene sa prispôsobuje až k ústiu zvukovodu a samozrejme naopak.

Okrem toho horna vyžaruje, pokrýva priamym tlakom istú oblasť čo má vplyv na akustický tlak, všetko pri zachovaní pravidiel vyžarovania zvukovodu a jeho smerových vlastností. Na vlastnosti zvukovodu, majú vplyv jeho dĺžka od hrdla až po vyústenie, celková plocha, tvar v priečnom reze a materiál z ktorého je vyrobený.

To je zhruba na úvod. O zvukovodoch by sa dalo písať donekonečna a sú im venované rozsiahle štúdie. Fostex a firmy, ktoré sa im stále venujú, vychádzajú z požiadaviek na vysoký akustický tlak, pri malom výkone zosilňovača, minimálnej výchylke meniča, čo je prípad elektrónkových zosilňovačov a tiež zosilňovačov v triede A.

Okrem účinnosti, tu máme aj absenciu výhybky, čo oceňujú v prvom rade Hi-Fi puristi. Treba poznamenať, že síce nenastáva problém zlým sfázovaním viacerých meničov, ale na druhej strane smerové vlastnosti bezmála 20 cm meniča a frekvenčné nedostatky túto žiadanú vlastnosť nevykúpia.

To isté platí aj pri Fostexoch a práve preto zákazník zvolil zaujímavú nadstavbu, páskový menič Fountek NEO CD 3.5 H. Určite je to zaujímavý menič, solídne spracovaný, navyše so slušnými parametrami.

Okrem nízkeho skreslenia a širokého frekvenčného rozsahu, má aj veľmi dobré vyžarovanie v uhloch, ako vidieť aj v meraniach. Jediný problém ktorý som zaznamenal, je zvláštny efekt v spodnej časti prenášaného pásma, zdá sa že je to odrazom vo zvukovode.

Výhybka sa použila jednoduchá. Nevznikla potreba výrazných kompenzácií na akustickej a ani elektrickej strane. Delenie sa akusticky nachádza v oblasti 1,9kHz, čo má priaznivý vplyv na priestorové vyžarovanie. Výsledok sa prejavil v lineárnej výkonovej charakteristike a smerovom indexe.

Na záver treba napísať, že reproduktory k sebe výborne sadli po stránke akustického vyžarovania, ale aj farby zvuku. V priložených grafoch sa nachádzajú porovnania medzi pôvodnou a modifikovanou sústavou.

Ešte drobná poznámka. Meranie v blízkom poli sa nedalo použiť pre výrazné nulovanie tzv. hrebeňovou funkciou, ktorá sa prejavuje pri všetkých hornoch, či pri TML ozvučniciach. Problém sa rieši dodatočným zatlmením kanála. V tomto prípade bolo tlmenie úplne zbytočné, respektíve výsledok nesplnil očakávanie.

Už len dodatok. Fostex sa venuje tejto koncepcii dlho a výsledky sú zrejmé. Podľa mňa sú určite lepšie, ako predražený Lowther o ktorom úplne pochybujem. Z môjho pohľadu je ale táto koncepcia prekonaná a skôr by som volil nejaký solídny koaxiálny menič a klasickú ozvučnicu.

 

Tentokrát sa nám dostali na stôl reprosústavy od známej dánskej firmy Jamo v usporiadaní D’Appolito, ktoré patria medzi lowend firemného portfólia ako efektové sústavy, k centru a k stĺpovým sústavám z rovnakej série.

Už pri kontrolnom posluchu sa ukázali klady aj zápory D’Appolito usporiadania, široké horizontálne vyžarovanie, na druhej strane problematické vyžarovanie vertikálne.

Tento neduh je všeobecne známy, dá sa čiastočne kompenzovať, ale pri konštrukcii kde sú dané meniče a rozmer čelnej dosky je to skôr o ich tolerancii.

Zamerali sme sa preto na frekvenčnú charakteristiku, ktorú výrobca navrhol pre efektovú sústavu z frekvenčnou charakteristikou stúpajúcou smerom k vysokým frekvenciám. Tu sa objavili dva problémy.

Stredobasové meniče majú pomerne vysoké Qts, čo spolu s malou ozvučnicou a zle naladeným nátrubkom spôsobilo dosť významné navýšenie v okolí 150 Hz. Výsledkom je nepríjemné dunenie, čiastočne kompenzované zdvihom na stredoch a výškach.

Celá situácia sa zmenila predĺžením nátrubku na maximálnu možnú mieru, lebo zväčšenie pracovného objemu už samozrejme nebolo možné.

Ďaľší, nemenej významný problém bola hrana, ktorá lemovala čelnú stenu sústavy a spôsobila celkovo masívne zvlnenie frekvenčnej charakteristiky, čo je možné vidieť aj v priložených grafoch.

Tento jav sa dal čiastočne vykompenzovať, ale za cenu horšej impulznej odozvy, ktorá sa našťastie vo zvuku príliš neprejavila.

Na záver sme spravili impedančnú úpravu výhybky. Kontrolné merania skreslenia zobrazujú pomerne dobré zvládanie vyššieho výkonu a celkovo nízke prifarbenie vyššími harmonickými.

V rybárskej dedine Glyngøre v Dánsku začína tesár Preben Jacobsen stavať reproduktory vo svojom kurníku. O dva roky neskôr privedie do podnikania svojho švagra Juliusa Mortensena. Jacobsen + Mortensen = JAMO. Do roku 1978 sa vyrobí milión reproduktorov JAMO.  Toto sa môžete dočítať o firme Jamo na ich stránke.

Ja to zhrniem jednou vetou. Je to pravdepodobne najznámejší výrobca reproduktorových sústav, s ktorými sa stretol prakticky každý, kto sa trochu zaujímal o svet Hi-Fi.  A či sa už  na JAMO pozeráme kriticky, alebo naopak  s dobrými skúsenosťami musím napísať, že v rámci reproduktorov sa im aj pri nízkej triede podarilo zachovať relatívne solídnu úroveň.

Tu sa mi po niekoľkých stĺpových a regálových sústavách dostali do ruky tieto „monitory“ z 80-tych rokov.  Majú štyri  pásma, veľký 12 palcový basový menič, stredový menič s hornou a dva meniče, ktorý jeden má na starosti vyššie stredy a druhý výšky.

Pred dvoma poslednými sú umiestnené lamely, ktoré vytvárajú akúsi akustickú šošovku. Tieto hojne  používala firma JBL. Akustické šošovky mali určite svoj prínos, rozširovali vyžarovací uhol v horizontálnom smere a približovali akustické osy jednotlivých meničov.

Netuším do akej miery sa to v tomto prípade podarilo, ale myslím si, že to bol skôr  estetický doplnok.

Po prvom meraní jednotlivých meničov som zistil nasledovné. Basový menič je klasika s pomerne biednym pohon, ktorý sa hodí skôr do uzavretej ozvučnice. Po doplnení magnetov sa tento stav zmenil. Zvýšila sa citlivosť a  zlepšili elektrodynamické parametre, čím sme mohli ostať pri pôvodnej basreflexovej konštrukcii.

Jediné čo bolo potrebné upraviť, bola dĺžka nátrubkov, tá zas zodpovedala veľmi vysokému ladeniu a namiesto nízkych tónov  posilňovali vyššie basy a do reprodukcie pridávali nepríjemné hučanie.

Stredové pásmo má na starosti kalota umiestnená v horne. Myšlienka dobrá, splnila očakávania. Vysoká citlivosť, kontrolovaná smerovosť a veľmi slušný priebeh. Jediná chybička krásy je pomerne dosť nízka horná medzná frekvencia, ale účel na ktorý bol určený spĺňal naozaj dobre.

Na pokrytie posledných oktáv, boli použité dva meniče. Jeden plnil funkciu výšky na pokrytie najvyššej oktávy, druhý na vyžarovanie nižších výšok, alebo vyšších stredov. Prvý spomenutý bola kalota umiestnená v  pomerne hlbokom a úzkom kužeľovom zvukovode. Výrobca mal síce dobrý zámer,    zvýšenie citlivosti a usmernenie zvuku, ale výsledok bol trochu rozpačitý.

Jedna vec, použitie akustickej šošovky smerové vlastnosti určite modifikovali, druhá, zvukovod mal evidentne problém s vlastnou parazitnou rezonanciou, čo spôsobilo výrazný prepad v oblasti 6khz.  Toto obmedzenie som našťastie nevnímal až tak tragicky, stred pekne pokryl pásmo až do 10 kHz.

Druhý menič bol akýsi hybrid s dosť ťažko identifikovateľným účelom.  Jedná sa o papierový menič s kónickou membránou a malým uzavretým objemom. Skutočne nechápem účel tohto zariadenia, či to bol len akýsi vrtoch či výstrelok, alebo sa jednalo o aplikovanie myšlienky čím viac reproduktorov, tým lepšie a po meraní sa moje tvrdenie potvrdilo.

Absolútne nepoužiteľná citlivosť, oproti zvyšku v podstate 10 dB, veľmi nekonzistentná frekvenčná charakteristika a počuteľné skreslenie. Po krátkom zvážení som sa rozhodol tento menič nepoužiť.

Ešte na chvíľu k pôvodnej výhybke. V žiadnom prípade som neočakával nejaký zázrak, ale táto časť bola najväčším sklamaním. Všetko pekne miniaturizované, malé bipolárne kondenzátory, malé rezistory a ešte menšie cievky.

Samotné zapojenie bolo veľmi zjednodušené. Basák bol zapojený bez akéhokoľvek filtra, no a zvyšné meniče, mali iba hornú priepusť. Jednotlivé filtre boli jednoduchá koncepcia  12 db/oktáva, akurát s rôznymi šírkami. Vo výsledku  nekompaktná koláž, s výrazným posunom k strednému pásmu.

K výslednej výhybke čo som nakoniec odladil  viedla strastiplná cesta plná kompromisov. Ak by stredový menič s hornou dokázal preniesť vyššie frekvencie s menším poklesom, pravdepodobne použijem iba ten a vznikla by pekná dvojpásmová sústava vintage dizajnu, to však nešlo kvôli spomenutým obmedzeniam.

V simuláciách výhybky samozrejme nič nesedelo, štvrtý menič prekážal, ale po úprave na 3. pásma sa všetko ako tak upratalo. Frekvencia relatívne plochá, citlivosť stále dobrá, impedancia nikde výrazne neklesla.

Smerové vlastnosti je ťažké hodnotiť aj na základe asymetrického uloženie reproduktorov. Zhrniem to tak, že výkonová charakteristika je slušne vyrovnaná s drobnými odchýlkami, ako je vidieť v priloženom meraní.

Na záver iba jedno. Jamo Dynamic D5E sú, alebo boli primárne určené na použitie k analógovým zdrojom signálu, k zosilňovaču s nižším výkonom a možno aj do nenáročného štúdia. Ak ich ale napríklad porovnám iba so starou Teslou z toho obdobia, tak minimálne poctivosťou výroby celku, zapojením výhybky, ale aj jednotlivých komponentov bola na tom lepšie. Navyše, ak niekto hľadá  vec, ktorú si môže aj  mierne upraviť a vložiť do svojho špecifického priestoru, tak je to určite lepšia voľba.

 

Pár týždňov nazad som riešil pomerne jednoduchú opravu nadmerným preťažením sústavy. Reč je o sústave Magnat Vector 207. Poďme si reproduktory krátko popísať.

Podľa informácií, ktoré som našiel na stránke HIFI-WIKI, mimochodom celkom pekná databáza základných informácií ohľadom výrobcov, boli vyrábané od roku 2011. Vyrábali sa v 3 farebných vyhotoveniach. Mne sa dostali do ruky práve biele.

Vector 207 sú pomerne vysoké, majú 1100 mm, šírku 200 mm a hĺbku 330 mm. Váha pri tejto veľkosti a množstve meničov nie je nijako veľká, celkovo 21 kg. Ich konštrukcia je trojpásmová.

Basové pásmo je zložené z dvoch meničov s priemerom 170 mm s pomerne malým magnetom, polypropylénovou membránou, cievkou 26 mm a plastových košom. Na stredné pásmo je použitý rovnaký menič no a výšky sú reprodukované klasickou tkaninovou kalotou 25 mm. Reproduktory prekrýva kovová mriežka, ktorá minimálne deformuje zvuk.

Poďme na elektrické zapojenie, respektíve na filter. Výhybka nebola nijako komplikovaná, jednoduché zapojenie bez nejakých exotických postupov, ľahko čitateľné, dokonca na plošnom spoji boli natlačené hodnoty súčiastok čo mi zjednodušilo aj opravu.

K výhybke ešte trochu slov. Kondenzátory boli výlučne bipolárne, nijaké vysoké zaťaženie, či vyskladaný pár na zvýšenie napäťovej pevnosti. Cievky malé, drôt menšieho prierezu a predpokladám podľa materiálu feritové jadro. Celkovo lacné, ale nie úplne podradné prevedenie.

Jediné čo ma sklamalo, sú malé bipoláry aj v priamej ceste signálu. Jeden z nich bol nakoniec aj chybný a po výmene bola sústava zhodná s druhou. Záverečné kontrolné meranie potvrdilo bezchybný stav.

Ako som písal, dnes to nebude o tuningu, ale o oprave. Merania a posluch som si samozrejme neodpustil a je veľká škoda, že zákazník nepristúpil na modifikáciu, lebo sústavy majú potenciál fungovať po úprave rozhodne lepšie.

Z priložených grafov je poznať navýšenie v oblasti 120 Hz, pásmo smerom od 300 Hz vyššie je príjemne vyrovnané a zrejme by nijaké významné zásahy nevyžadovalo. Naopak, najnižšie tóny sú prekryté navýšením a v komplexných pasážach zanikajú.

Stredné a vysoké pásmo sa pekne dopĺňa, smerové vlastnosti a výkonová charakteristika má celkom solídny priebeh, aj keď nejaký krátky zvukovod by problémy v oblasti 5kHz určite vyžehlil. Podľa výrobcu má Magnat Vector 207 udávanú citlivosť 92 dB, čo ale nie je pravda, aj keď subjektívne ju môžeme považovať za hlasnejšiu.

Celkovo a hlavne v rámci ceny je prevedenie dobré s drobnými chybami, ktoré by sa dali jednoducho a pomerne lacno odstrániť, v každom prípade to sústavy posunie vyššie.

Firmu Magnat netreba nikomu osobitne predstavovať, je na trhu 40 rokov a okrem najsilnejšej autohifi divízie sa zaoberajú aj výrobou reposústav. Rozsah výroby je široký, od low-end sústav za babku, až po veľmi solídne reproduktory.

Konkrétnymi sústavami, ktorými sa budeme tentokrát zaoberať sú stĺpové sústavy Magnat Vector 55.

Vector 55 patria do prvej kategórie, vyrábané okolo roku 2000. Boli navrhnuté v D’Appolito usporiadaní, ktoré som chcel zmeniť na 2,5 pásmo, čo ale vnútorné usporiadanie ozvučnice nedovolilo. Ostali sme preto pri pôvodnom.

Sústavy boli osadené dvoma 6,5 palcovými stredobasmi s plastovými košmi, miniatúrnymi magnetmi, kmitacou cievkou priemeru 20 mm a 1 palcovou výškou. Popravde, pôvodné meniče boli poplatné nielen dobe ale i cene a tak sa zákazník rozhodol pre radikálnu zmenu, ktorá samozrejme iba pomohla.

Stredobasy boli nahradené meničmi Zetag a výšku nahradila Vifa XT25TG-30/04, avšak iba výmena meničov nepomohla. Pôvodne mala najnižšie frekvencie podporiť dvojica basreflexových nátrubkov absolútne nevhodného ladenia. Čistý priemer 40 mm s dĺžkou 60 mm.

Pôvodné ladenie sme nemerali, nátrubky boli pred meraním vymenené za dvojicu zaobleným nátrubkov dostatočného priemeru a správnej dĺžky. K basovým meničom boli pridané kompenzačné magnety, ktoré zvýšili citlivosť a vylepšili impulznú odozvu.

Pôvodná výhybka bol obraz, ktorý sa pravidelne ukáže pri rozobratí sústav nižšej triedy. Miniatúrne cievky s vysokým sériovým odporom, bipolárne kondezátory.

Meranie s pôvodnými meničmi som nezískal, sústavu som obdržal už s novými, preto ich nemôžeme priamo porovnať, ale majiteľ sa vyjadril kladne, kontrolné meranie a následný posluch to potvrdil.

Nebolo to tak dávno, keď som upravoval predchádzajúci model týchto stĺpov. Konkrétne Magnat Vector 55.

Oproti predchádzajúcemu modelu sa až tak veľa nezmenilo. Konštrukcia 2,5 pásmová, vysokotónový menič umiestnený pod stredobasom, basový menič, basreflexová ozvučnica pomerne malej výšky, dva páry svoriek a nožičky s hrotmi, ktoré presahujú podstavu kvôli stabilite.

Vector 55 som žiaľ nemal možnosť porovnať s pôvodnou konštrukciou, zákazník si reproduktory iniciatívne vybral na základe vzhľadu. V prípade Tempus 55 to tak našťastie nebolo a pomerať pôvodnú konštrukciu som si nenechal ujsť.

Pred písaním som si zo zvedavosti pozrel stránku výrobcu, ktorý má k základnému popisu aj pridanú recenziu z jedného hifi časopisu, ktorá dopadla veľmi pozitívne. V krátkosti ju zhrniem.

Široký frekvenčný rozsah a dobrá tonálna vyváženosť. Meniče a výhybka sú perfektne prepojené a nevzniká presah nízkych tónov do stredných, ako to býva pri lacných reprosústavách. Avšak posluch a meranie to potvrdilo, že to až také ružové s vyvážením nie je.

Len na okraj. Výška sústavy je necelých 90 cm, nehovoriac o referenčnom posluchovom bode, ktorý bol pravdepodobne nastavený v ose výškového meniča. Riešením je nakloniť sústavu mierne dozadu, ale je to málo. Umiestnenie na čudný vysoký podstavec, či nebodaj na stojany bola pre nás neprijateľná koncepcia.

Ak by som meral v ose výškového meniča, situácia by bola zrejme priaznivejšia, podľa všetkého však nijako oslnivá. Po zvážení všetkých možností, sa referenčný bod nastavil na hornom ráme vrchného meniče. Riešenie kompromisné, ale rozhodne lepšie.

V sústavách som kompletne menil výhybky a pridal magnety. Zmena sa určite prejavila. Nízke tóny sú pevnejšie, dynamickejšie, stredy majú dostatočnú intenzitu a výšky sú v rovnováhe so zvyškom. Dobrá neutralita, basový základ a dynamika.

S priložených meraní vidieť jasný rozdiel medzi pôvodnou a novou výhybkou. V pôvodnom stave bol frekvenčný priebeh zreteľne nevyvážený, basy neadekvátne navýšené, odtrhnuté od zvyšku pásma.

Na záver ako zvyčajne, meranie a grafické porovnanie.

Sústavu ktorú som tentoraz vylepšoval je domácej výroby a majiteľ použil taktiež vlastný návrh. Konštrukciu nebudem príliš dlho opisovať, podľa priložených fotografií je konštrukcia pomerne ľahko definovateľná.

Samotná sústava je tvorená z dvoch samostatných boxov. V spodnej časti sa nachádza 15 palcový basový profi menič od firmy Monacor, vrchný, menší je osadený tlakovým vysokotónovým meničom s jednopalcovým vyústením rovnakého výrobcu.

V podstate sa riešili tri zásadné veci. Jedna, akútny nedostatok nízkych frekvencií, respektíve, basreflex naladený na nesprávnu frekvenciu, slabo zastúpené detaily a nevyrovnaná frekvenčná charakteristika v celom pásme.

Predtým samozrejme treba spomenúť, že v pôvodnej konštrukcii, bola použitá univerzálna výhybka s malými korekciami zvolenými iba na základe sluchu.

Následné meranie odhalilo zásadné problémy. Delenie univerzálnou výhybkouje v každom prípade nedostatočné. Výrazný prepad v deliacej oblasti, počuteľný pokles smerom k vysokým frekvenciám, nekompenzované efekty ozvučnice.

Ako prvé sme z veľkej časti vyriešili problém s nízkymi frekvenciami. Pôvodne bol basreflex naladený v oblasti 65Hz, čo pri menšej ozvučnici a veľkej ploche membrány spôsobilo nepríjemné navýšenie v oblasti 80-100 Hz. Po predĺžení tunela na dvojnásobok sa prenášané pásmo znížilo a celkovo prečistilo a spevnilo.

Vyrovnaná frekvenčná charakteristika a množstvo detailov spolu úzko súvisia. Určite sa dá „naladiť“ reprosústava rôznymi spôsobmi a tým si zastúpenie detailov a charakter zvuku dokážete vymodelovať.

Osobne preferujem maximálne vyrovnanú osovú a pokiaľ možno aj mimoosovú, poťažmo výkonovú charakteristiku. Prvá spomenutá je dosiahnuteľná pomerne jednoducho, mimoosová je vždy závislá od množstva faktorov, s ktorými sa musí uvažovať pred samotným návrhom. Platí to aj v prípade tejto sústavy.

Akusticky skĺbiť 15 palcový menič s malým drajverom, ktorý má pevne spojený zvukovod bola celkom výzva. Nakoniec sa to celkom podarilo a pásma sa zlúčili dobre, samozrejme v rámci toho čo daná konfigurácia dovolila. Nulovaním sa výsledok potvrdil.

Vyžarovanie mimo os, bolo samozrejme poznačené veľkým rozmerom basového meniča, ktorý je použitý aj na vyžarovanie stredných frekvencií. Driver v oblasti delenia mierne zvýraznil vyššie harmonické, ale nie tak, aby produkciu nepríjemne zafarbil.

Na záver treba napísať že zvuk je oproti pôvodnej konštrukcii podstatne vyrovnanejší a kompaktnejší. Samozrejme, dalo by sa ešte popracovať, napríklad kompenzovať fragmenty zvukovodu a difúzoru, ktoré sú viditeľné v meraniach.

Tiež tonálne posunúť celú charakteristiku k nižším tónom a tým zvýrazniť nízke tóny, ale to by celé znamenalo výrazne vyššiu investíciu. Cez to všetko hodnotím výsledok veľmi kladne.

Sústava s pracovným názvom Monacor+Tesla patrí medzi klasické 3-pásmové, veľkoobjemové sústavy. Mohutnej, 120 litrovej ozvučnici jednoznačne dominuje 12 palcový bas od Monacoru vyrábaný už niekoľko rokov. V rámci cenovej kategórie sa mu nedá absolútne nič vytknúť. Stredy reprodukuje klasika od Tesly ARP 150. Osvedčený 15 cm reproduktor s vlastnou ozvučnicou, vytvorenou malým uzavretým valcom, ktorý nemožno od meniča oddeliť.

Membrána je nalakovaná a o kôš je upevnený veľmi tuhým závesom tvoreným malou vlnkou. Vysokotónový menič znovu od Monacoru je jednoznačne najslabším článkom konštrukcie. Textílna kalota 25 mm, čelná stena z plechu a relatívne veľký magnet. Membrána je mierne vnorená do krátkeho zvukovodu.

Autor pôvodnej konštrukcie použil univerzálu výhybku s niekoľkými drobnými úpravami, na základe počúvania. Kontrolné meranie odhalilo prepad medzi 1kHz a 5 kHz, čo zákazník opisoval ako nesúlad medzi stredmi a výškami, vo výsledku zrejme najpočuteľnejšia vada.

V priložených meraniach je pre porovnanie vidieť zmena s novou výhybkou. Frekvencia je vyvážená, fázovo sa meniče stretli. Druhý problém boli nízke frekvencie. Tu sa nedalo veľmi pomôcť výhybkou, ale musel sa použiť zásah do samotnej ozvučnice. Ako prvá vec sa zväčšil objem, našťastie bola možnosť, následne sa predĺžili nátrubky.

Frekvencia je vyvážená, fázovo sa meniče stretli. Druhý problém boli nízke frekvencie. Tu sa nedalo veľmi pomôcť výhybkou, ale musel sa použiť zásah do samotnej ozvučnice. Ako prvá vec sa zväčšil objem, našťastie bola možnosť, následne sa predĺžili nátrubky.

Výsledok sa generálne podaril, ako je vidieť z meraní a kontrolným posluchom. Jednotlivé pásma zladené, vyvážené, nízke tóny novým ladením ozvučnice, ako aj lepšími cievkami vo výhybke vylepšené. Pokiaľ by som mal byť kritický, najväčší problém vidím v spomínanom vysokotónovom meniči.

Žiadané nižšie delenie na 2kHz menič zvládal ťažšie a vykazoval pri vyšších hlasitostiach skreslenie. Zvlnenie v hornej časti pásma dávam za vinu difrakciám na prednej stene, ale aj konštrukciou meniča,
respektíve krátkeho zvukovodu.

Na záver treba spomenúť, že zmyslom celého nebolo vytvoriť Hi-End sústavu, ale opraviť hrubé nedostatky čo sa samozrejme podarilo.