V rybárskej dedine Glyngøre v Dánsku začína tesár Preben Jacobsen stavať reproduktory vo svojom kurníku. O dva roky neskôr privedie do podnikania svojho švagra Juliusa Mortensena. Jacobsen + Mortensen = JAMO. Do roku 1978 sa vyrobí milión reproduktorov JAMO. Toto sa môžete dočítať o firme Jamo na ich stránke.
Ja to zhrniem jednou vetou. Je to pravdepodobne najznámejší výrobca reproduktorových sústav, s ktorými sa stretol prakticky každý, kto sa trochu zaujímal o svet Hi-Fi. A či sa už na JAMO pozeráme kriticky, alebo naopak s dobrými skúsenosťami musím napísať, že v rámci reproduktorov sa im aj pri nízkej triede podarilo zachovať relatívne solídnu úroveň.
Tu sa mi po niekoľkých stĺpových a regálových sústavách dostali do ruky tieto „monitory“ z 80-tych rokov. Majú štyri pásma, veľký 12 palcový basový menič, stredový menič s hornou a dva meniče, ktorý jeden má na starosti vyššie stredy a druhý výšky.
Pred dvoma poslednými sú umiestnené lamely, ktoré vytvárajú akúsi akustickú šošovku. Problémom je, že ich tvar respektíve koncept spôsobí skôr iba zúženie vyžarovaného zväzku v referenčnom bode. Pokiaľ išlo výrobcovi o priblíženie osí meničov, mal použiť lamely rovnomerne.
Po prvom meraní jednotlivých meničov som zistil nasledovné. Basový menič je klasika s pomerne biednym pohon, ktorý sa hodí skôr do uzavretej ozvučnice. Po doplnení magnetov sa tento stav zmenil. Zvýšila sa citlivosť a zlepšili elektrodynamické parametre, čím sme mohli ostať pri pôvodnej basreflexovej konštrukcii.
Jediné čo bolo potrebné upraviť, bola dĺžka nátrubkov, tá zas zodpovedala veľmi vysokému ladeniu a namiesto nízkych tónov posilňovali vyššie basy a do reprodukcie pridávali nepríjemné hučanie.
Stredové pásmo má na starosti kalota umiestnená v horne. Myšlienka dobrá, splnila očakávania. Vysoká citlivosť, kontrolovaná smerovosť a veľmi slušný priebeh. Jediná chybička krásy je pomerne dosť nízka horná medzná frekvencia, ale účel na ktorý bol určený spĺňal naozaj dobre.
Na pokrytie posledných oktáv, boli použité dva meniče. Jeden plnil funkciu výšky na pokrytie najvyššej oktávy, druhý na vyžarovanie nižších výšok, alebo vyšších stredov. Prvý spomenutý bola kalota umiestnená v pomerne hlbokom a úzkom kužeľovom zvukovode. Výrobca mal síce dobrý zámer, zvýšenie citlivosti a usmernenie zvuku, ale výsledok bol trochu rozpačitý.
Jedna vec, použitie akustickej šošovky smerové vlastnosti určite modifikovali, druhá, zvukovod mal evidentne problém s vlastnou parazitnou rezonanciou, čo spôsobilo výrazný prepad v oblasti 6khz. Toto obmedzenie som našťastie nevnímal až tak tragicky, stred pekne pokryl pásmo až do 10 kHz.
Druhý menič bol akýsi hybrid s dosť ťažko identifikovateľným účelom. Jedná sa o papierový menič s kónickou membránou a malým uzavretým objemom. Skutočne nechápem účel tohto zariadenia, či to bol len akýsi vrtoch či výstrelok, alebo sa jednalo o aplikovanie myšlienky čím viac reproduktorov, tým lepšie a po meraní sa moje tvrdenie potvrdilo.
Absolútne nepoužiteľná citlivosť, oproti zvyšku v podstate 10 dB, veľmi nekonzistentná frekvenčná charakteristika a počuteľné skreslenie. Po krátkom zvážení som sa rozhodol tento menič nepoužiť.
Ešte na chvíľu k pôvodnej výhybke. V žiadnom prípade som neočakával nejaký zázrak, ale táto časť bola najväčším sklamaním. Všetko pekne miniaturizované, malé bipolárne kondenzátory, malé rezistory a ešte menšie cievky.
Samotné zapojenie bolo veľmi zjednodušené. Basák bol zapojený bez akéhokoľvek filtra, no a zvyšné meniče, mali iba hornú priepusť. Jednotlivé filtre boli jednoduchá koncepcia 12 db/oktáva, akurát s rôznymi šírkami. Vo výsledku nekompaktná koláž, s výrazným posunom k strednému pásmu.
K výslednej výhybke čo som nakoniec odladil viedla strastiplná cesta plná kompromisov. Ak by stredový menič s hornou dokázal preniesť vyššie frekvencie s menším poklesom, pravdepodobne použijem iba ten a vznikla by pekná dvojpásmová sústava vintage dizajnu, to však nešlo kvôli spomenutým obmedzeniam.
V simuláciách výhybky samozrejme nič nesedelo, štvrtý menič prekážal, ale po úprave na 3. pásma sa všetko ako tak upratalo. Frekvencia relatívne plochá, citlivosť stále dobrá, impedancia nikde výrazne neklesla.
Smerové vlastnosti je ťažké hodnotiť aj na základe asymetrického uloženie reproduktorov. Zhrniem to tak, že výkonová charakteristika je slušne vyrovnaná s drobnými odchýlkami, ako je vidieť v priloženom meraní.
Na záver iba jedno. Jamo Dynamic D5E sú, alebo boli primárne určené na použitie k analógovým zdrojom signálu, k zosilňovaču s nižším výkonom a možno aj do nenáročného štúdia. Ak ich ale napríklad porovnám iba so starou Teslou z toho obdobia, tak minimálne poctivosťou výroby celku, zapojením výhybky, ale aj jednotlivých komponentov bola na tom lepšie. Navyše, ak niekto hľadá vec, ktorú si môže aj mierne upraviť a vložiť do svojho špecifického priestoru, tak je to určite lepšia voľba.
