Pokiaľ napíšete do internetového vyhľadávača názov týchto sústav, doslova vás zavalí obrovské množstvo článkov, recenzií, či už amatérskych, alebo na profesionálnejšej úrovni v časopise, alebo v elektronickej podobe.
Môžeme ich rozdeliť do dvoch základných kategórií. Jedna skupina tieto sústavy chváli, druhá naopak úplne zavrhuje.
V tejto spleti názorov a subjektívnych dojmov je veľký problém zorientovať sa. Dokonca ani solídnu objektívnu recenziu, s nejakým meraním som nikde nezaznamenal. Preto som samozrejme s nadšením prijal možnosť tieto sústavy podrobiť testom a následne upraviť. Ešte pred krátkou počiatočnou recenziou musím napísať, že patrím skôr k druhej skupine, nasledujúce riadky a hlavne merania to iba potvrdia.
Sústavy Yamaha NS-777 sú stĺpové sústavy veľkého objemu, trojpásmové, spodné pásmo tvorí dvojica 200 mm basových meničov, stredovým reproduktorom 130 mm a vysokotónovou kalotou obvyklého priemeru 25 mm. Všetky meniče majú tienené magnety uzavreté do krycích puzdier. Materiál membrán je zdá sa polypropylén, ktorý je čiastočne priehľadný, vysokotónový menič má membránu s hliníka.
Súčasťou vysokotónového a stredotónového meniča sú aj plytké zvukovody, čo je zrejme to najpozitívnejšie na opisovanej konštrukcii. Sústavy sú vyrobené z tenkých MDF dosiek, povrchová úprava je čierna laminátová fólia. Ozvučnica je spevnená priečkami.
Sústavy sú vybavené nožičkami s hrotmi a aby som nezabudol obligátny basreflex. Ten je vlastne papierová rolka nastriekaná farbou, nevyhovujúceho prierezu a dĺžky, ktorá by postačovala maximálne ak by sa v sústave nachádzal iba jeden basový menič.
Čo sa týka zvukového prednesu, ten je samozrejme ťažšie opísateľný, ale pokúsim sa. Podporu budú robiť namerané grafy, kde je možnosť porovnať priebehy pred a po úprave.
Pokiaľ by som mal hodnotiť sústavy čisto subjektívne, sluchom, musím konštatovať niekoľko výrazných neduhov. Nízke frekvencie sú poznačené zásadnou dominanciou a nepresnosťou. Za tento fakt môžeme viniť zle naladený basreflex, ale aj kvalitu spracovania ozvučnice. Pri týchto rozmeroch sú steny veľmi tenké, dokonca aj pri stredne vysokých hlasitostiach skelet nepríjemne vibruje.
S basovými meničmi som si dal trochu námahy a odmeral som ich TS parametre. Už zo štítka na magnete som vyčítal, že výrobca umne zvolil 16 ohmovú impedanciu. To je určite zaujímavé riešenie, ale na druhej strane sú na ne kladené vyššie konštrukčné nároky ako napríklad na 8 ohmové.
Po odvodení parametrov som zistil, že meniče nie sú príliš vhodné do basreflexovej ozvučnice,
a tak sme jednoducho nátrubky vymontovali a diery zaslepili. Tu sa ešte pristavím.
Kvôli spomínaným rezonanciám sa upravovala aj ozvučnica, respektíve steny sa zaťažili asfaltovými plátmi a kompletne sa vytlmila.
Stredné pásmo bolo v pôvodnej konštrukcii veľmi problematické. Výrazný prepad na 1khz je počuteľný.
Základné tóny nástrojov, prirodzenosť hlasu a vokálov, to všetko utrpelo, na druhej strane neadekvátne
zvýraznené frekvencie v oblasti 3 až 5 khz pokles iba umocnili, pri vyššej hlasitosti bolo počuť zreteľné skreslenie.
Stredový menič bol už daný, veľké úpravy konštrukcia nedovoľovala, aj kvôli obmedzenému priestoru v jeho ozvučnici. Jediné čo sa v danej veci dalo spraviť, bolo dôkladné vyplnenie priestoru tlmiacim materiálom.
Vysokotónový menič vyzerá na prvý pohľad dobre. Na druhý už trochu horšie. Je chválihodné, že sa výrobca rozhodol pre zvukovod, ale ten sa tiež dá aplikovať len pri určitých meničoch. Ako som spomínal materiál membrány je hliník.
Tá je chránená difúzorom, ktorý má dve funkcie. Chráni membránu pred poškodením a kompenzuje negatívne vlastnosti hliníka.
Po odmeraní musím konštatovať iba ochrannú a možno estetickú funkciu, zdá sa že sa nepodarilo vykompenzovať nič. Navyše pri meraní v uhloch je viditeľný jeho negatívny vplyv.
Membrána výrazne rezonuje v oblasti 16 khz, čo spôsobilo masívne navýšenie v tejto oblasti a je to prirodzene aj počuteľné.
Práve na niektorých fórach som zaznamenal negatívne ohlasy na reprodukciu výšok, meranie to samozrejme potvrdilo. Ešte v krátkosti. Výrobca to nezamýšľal zle, ale práve pri meraní v uhloch sú viditeľné deviácie a jednotlivé priebehy majú v tejto oblasti odlišný tvar.
Pri vysokotónovom meniči sa veľké úpravy spraviť nedali. S pridaným krytom magnetu je systém prakticky uzavretý a pridanie magnetu na zvýšenie citlivosti by bolo veľmi žiadané. Nakoniec som sa musel uspokojiť s kompromisom a zvolil som klasicky filter 24 dB/oktáva a výsekový v oblasti 16 kHz, na odstránenie navýšenia. Výšky získali jednoznačne realistickejší charakter.
Ešte pár slov k výslednému priebehu. Požiadavka bola čo najvyrovnanejší priebeh, pevný bas a solídne, ale razantné výšky. Myslím že sa podarilo.
Obe strany boli spokojné, napokon priložené merania a kontrolné počúvanie to potvrdzujú.
V záver chcem napísať ešte jedno zásadné. Na konci všetkého sú samozrejme uši, respektíve mozog a ten je určujúci. Pokiaľ sa Yamahy NS-777 niekomu pozdávali v pôvodnom stave je to samozrejme dobré. Zákazník ktorého som mal ja zdieľal názor, že buď predať, alebo prerobiť. Priklonil sa nakoniec k druhej variante. K sústavám ho viazal dizajn, názor manželky a ďalšie aspekty.
